DEJINY FILOZOFIE- Platón- Štát: 608C-621D

Spis Štát napísal Platón tiež v období objektívneho idealizmu.
Opäť ide o dialóg Sokrata a jeho žiakov, kde rozoberajú odmenu spravodlivosti a dôkaz nesmrteľnosti duše.(Ja v svojej vybranej časti budem rozoberať nesmrteľnosť duše podľa Platóna, pretože som tak urobila a aj s dielom Faidón.)
Hovoria, že náš život je veľmi krátky v porovnaní s tým, čo našu dušu čaká po smrti a preto sa treba starať o túto nesmrteľnosť, o dušu, ktorá je večná. Jej nesmrteľnosť vysvetľuje Sokrates svojim žiakom na viacerých príkladoch. Hovorí napríklad o skazenej potrava, po ktorej skonzumovaní umrieme. Ale my neumrieme od skazenosti potravy, ale od toho, že po konzumácii vzniká choroba, ktorá naše telo usmrtí. Teda sme neumreli od skazenosti pokrmu- od cudzieho zla, ale od svojho vlastného zla- choroby. A to isté potom platí aj o duši: " ak skazenosť tela nespôsobuje v duši skazenosť duše, nikdy nesmieme tvrdiť, že duša hynie vinou cudzieho zla bez vlastnej skazenosti, teda zlom niečoho druhého od nej odlišného." Teda choroba tela a jeho smrť nemôžu spôsobiť smrť duši. Duša je nesmrteľná, nepodlieha skaze rozkladu, ani nespravodlivosť ju nezničí. Smrť nikdy pre dušu nie je definitívna, smrť je len akýsi začiatok niečoho nového, pre dušu nie je trestom- kolobeh života.


Pravá prirodzenosť duše sa ukáže po oslobodení od telesného. Duša je vo svojej pravej prirodzenosti plná veľkej vnútornej rozmanitosti, nepodobnosti a rôznosti. Preto nám nepripadá pravdivé, že na svete je stále taký istý počet duší, len si vymieňajú telá, v ktorých prebývajú- kolobeh života. Lenže duša, ktorá je na zemi je tiež z veľkej časti nespravodlivá a je v nej veľa zla... A to práve preto, že táto idealita- duša- je poznačená pobytom na zemi, v svete zmyslov. Len rozumom, myslením, môžme pochopiť aké je vo svojej pravej čistote. Ako keď sa dívame na niečo, čo je dlho ponorené pod vodou, je to poškodené, polámané, zodraté, a vlnami znetvorené, sú tam usadené lastúry, chaluhy,... len rozumom si dokážeme predstaviť pravú podobu toho, čo vidíme teraz vďaka zmyslom. Tak aj na duši by sme mali vidieť jej pôvodnú lásku k múdrosti, na to že je príbuzná s božským a večným,... mali by sme sa snažiť predstaviť si aká by bola, keby dokázala zo seba zhodiť lastúry a kamene, ktoré ju pod morským dnom znetvorili. Morské dno= pozemský svet, ľudské telo.