Aurelius Augustinus- sv.Augustín bol filozofom v období stredoveku, bolo po ňom nazvané jedno z období filozofie- Augustínovská patristika.
Sv. Augustín opäť člení text na časti a ja budem opäť rozoberať hneď prvú, ako vstup, úvod, začiatok, keďže som tak urobila aj s prvými rozoberanými textami. Táto časť sa ďalej delí na ešte menšie dielčie časti a je ich 6. Ide o list mŕtvemu priateľovi.
Na začiatok musím povedať, že sv. Augustín používa v tomto diele prirovnania. Filozofia=more, filozofi= moreplavci,...Tvrdí, že do prístavu filozofie, odkiaľ sa dostávajú filozofi rovno do oblasti blaženého života, kde ich veľa nedôjde, musí okrem samej vôle, rozumu, Boha,... zahnať niečo konkrétne, hoci aj bez ich vôle a to je búrka, ktorej sa mnohí boja a považujú ju za zlé. Teda spája blažený život s poznaním (aj s tým, že až po rôznych nástrahách,ako sú búrky v živote a nebezpečenstvách, získavame skúsenosti a múdrosť) a tvrdí, že veľa filozofov sa vydá z domového prístavu, ale málo sa dostane ku poznaniu blaže ného života.
Rozlišuje tri skupinky filozofov. Prvá je skupina moreplavcov, ktorí sa mora zľaknú hneď a vrátia sa späť do bezpečia- do prístavu. (Sú to teda filozofi, ktorí sa pri prvom probléme a nástrahe vo filozofii vzdávajú.) Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa nechali zlákať krásami mora (slávou, falošnými predstavami,...), ktorí sú ochotní vydať sa naproti búrkam, práve kvôli krásam, ktoré majú pred očami a pritom zabudnú na pevninu, teda na to odkiaľ pochádzajú. Ale keď príde na prvé ťažkosti, ktoré ich vženú dokníh, hneď sa vrátia späť na pevninu a už sa nikdy na more nevrátia. No a tretia skupina je skupina plavcov, ktorí nezabudnú na svoj pôvod, vždy sa tam radi vrátia, ale sú verní i moru a neboja sa búrok.
Ďalej poukazuje na to, že na ceste za blaženou krajinu je ale mnoho nástrah, ktorými sú plavci skúšaný, napríklad ohromný vrch(pýcha), ktorý ich láka, stať sa filozofom, zby mohli na všetkých ostatných z toho vrchu pozerať, aby boli niečo viac. Lenže sv Augustín hovorí, že by filozofi mali ostať skromný, lebo tento vrch ich pohltí. keď na neho budú liezť, doplatia na svoju pýchu! Pretože márnosť nakoniec zničí samu seba!
V 4. časti rozoberá svoju cestu za filozofiou. Rozpráva o tom koľko nástrah, trápení prežil.O tom, že sa filozof musí vzdať telesných pôžitkov, že cesta filozofa je náročná.Až potom sa mu podarilo dosiahnuť,čo chcel-prístav.(Augustín vyzdvihuje racionálne poznanie a snaží sa spájať Platónovu filozofiu s kresťanstvom.)Lenže stále je v prístave a netuší kadiaľ má ísť a preto prosí o pomoc svojho mŕtveho priateľa, ktorý už je v blaženej krajine. A zároveň mu vraví, ako si ho váži, pretože je skúsenejší a múdrejší a prosí ho o pomoc v riešení problému duše. Venoval mu úvod svojej práce a žiada ho, aby sa díval, čo mu predkladá.
Začal tým, že opisuje priebeh oslavy svojich narodenín, kde pozval svojich blízkych a začal rozoberať tie najdôležitejšie otázky... a takto vstupuje do svojho diela!
štvrtok 3. januára 2008
streda 2. januára 2008
DEJINY FILOZOFIE- John Locke- Pôvod, istota a rozsah ľudského poznania
KNIHA PRVÁ
Kapitola 1
John Locke bol filozofom novovekého empirizmu. Jeho štýl písania mi je veľmi sympatický, myslím že najsympatickejší zo všetkých filozofických diel, ktoré sme na našich seminároch rozoberali. Skutočne sa mi páči ako racionálne a systematicky rozdeľuje text. Každú tému, ktorú rozoberá si rozvrhne na niekoľko bodov a postupne ich rozoberá. Páči sa mi,že neskáče z myšlienky na myšlienku a nešpekuluje.
Na svoj rozbor som vybrala hneď prvú kapitolu , a teda úvod, pretože je otvorením tohto diela a vďaka nemu sa dozvedáme o čom dielo asi bude. Lock úvod rozdelil na osem častí.
1.Skúmanie rozumu je zaujímavé a užitočné.
Človek je na vyššej úrovni ako zvieratá- a to vďaka rozumu. Tiež má vďaka rozumu mnohé výhody a práve preto je hodný skúmania. No skúmať rozum nie je vôbec jednoduché, pretože skúmame rozumom a teda skúmať sám seba (rozum skúma seba)je ťažké. No zároveň je to veľmi zaujímavé hlavne užitočné, aby sme potom boli schopní vďaka tomuto poznaniu riadiť naše myslenie pri skúmaní ostatných vecí.
2.Jeho účel.
Cieľom je preskúmať:pôvod istotu a rozsah ľudského poznania. No pri tomto bode považuje Locke za podstatné práve individuálne schopnosti a danosti jednotlivcov pri používaní rozumu. Pretože každý z nás je jedinečný a rozdielny! A práve na základe toho by si prial vyvodiť meradlá ľudského poznania a povedať, že teda neexistuje všeobecná pravda pre každého, lebo každý sme iný...
3.Metóda.
Je potrebné určiť si prostriedky akými sa dostávane k pravde, na základe ktorých postupujeme.
4.Je užitočné poznať rozsah nášho chápania.
Opäť hovoríme o individualite. O individualite rozsahu rozumu, ktorá určuje koľko toho dokážeme vstrebať a pochopiť, pretože každý z nás má inú hranicu a pokiaľ sa snaží za ňu prejsť a nepodarí sa mu to, tak sa dostáva mnohokrát do trápnej situácie. Teda poznať svoj rozsah rozumu je tiež ďalší dôvod k jeho skúmaniu.
5.Naše schopnosti sú primerané nášmu postaveniu a našim potrebám.
Boh nám každému nadelil primerané schopnosti k poznávaniu, aby sme vďaka nim dokázali poznať to, čo potrebujeme. Ale aj tak by sme mu mali byť vďační, aj keď každému z nás dal rozličné schopnosti a sú obmedzené, teda nemôžme poznať všetko. A tiež by sme ich mali využívať a nie premýšľať, prečo nám Boh nedal možnosť poznať úplnú pravdu,lebo tak je to aj s fyzičnom. Nemáme krídla ako vtáci, no aj napriek tomu využívame nohy.
6.Poznanie našich schopností je liekom proti skepticizmu a nečinnosti.
Ak sme schopní objaviť prostriedky, ktorými rozumná bytosť v takej situácii, v akej je človek na tomto svete, môže a musí ovládať svoje názory a konanie od nich závisiace, nemusíme sa trápiť nad tým, že nejaká vec uniká nášmu poznaniu.
7.Prečo vznikla táto rozprava.
Vďaka tomuto dielu chce vysvetliť, že ľudia by mali pochopiť a prijať, že niektoré veci sú pre nás pochopiteľné a niektoré žiaľ nie. A netrápiť sa nad tými, čo nie sú pochopiteľné, ale s väčším úžitkom zveľaďovať myslenie na pochopiteľné oblasti.
8.Čo označuje slovo idea.
Toto slovo často používa v celej rozprave a preto mal potrebu ho vysvetliť. Je to termín, ktorý podľa neho je najvhodnejší na označenie všetkého, čo je predmetom rozumového poznania, keď človek rozmýšľa.
Kapitola 1
John Locke bol filozofom novovekého empirizmu. Jeho štýl písania mi je veľmi sympatický, myslím že najsympatickejší zo všetkých filozofických diel, ktoré sme na našich seminároch rozoberali. Skutočne sa mi páči ako racionálne a systematicky rozdeľuje text. Každú tému, ktorú rozoberá si rozvrhne na niekoľko bodov a postupne ich rozoberá. Páči sa mi,že neskáče z myšlienky na myšlienku a nešpekuluje.
Na svoj rozbor som vybrala hneď prvú kapitolu , a teda úvod, pretože je otvorením tohto diela a vďaka nemu sa dozvedáme o čom dielo asi bude. Lock úvod rozdelil na osem častí.
1.Skúmanie rozumu je zaujímavé a užitočné.
Človek je na vyššej úrovni ako zvieratá- a to vďaka rozumu. Tiež má vďaka rozumu mnohé výhody a práve preto je hodný skúmania. No skúmať rozum nie je vôbec jednoduché, pretože skúmame rozumom a teda skúmať sám seba (rozum skúma seba)je ťažké. No zároveň je to veľmi zaujímavé hlavne užitočné, aby sme potom boli schopní vďaka tomuto poznaniu riadiť naše myslenie pri skúmaní ostatných vecí.
2.Jeho účel.
Cieľom je preskúmať:pôvod istotu a rozsah ľudského poznania. No pri tomto bode považuje Locke za podstatné práve individuálne schopnosti a danosti jednotlivcov pri používaní rozumu. Pretože každý z nás je jedinečný a rozdielny! A práve na základe toho by si prial vyvodiť meradlá ľudského poznania a povedať, že teda neexistuje všeobecná pravda pre každého, lebo každý sme iný...
3.Metóda.
Je potrebné určiť si prostriedky akými sa dostávane k pravde, na základe ktorých postupujeme.
4.Je užitočné poznať rozsah nášho chápania.
Opäť hovoríme o individualite. O individualite rozsahu rozumu, ktorá určuje koľko toho dokážeme vstrebať a pochopiť, pretože každý z nás má inú hranicu a pokiaľ sa snaží za ňu prejsť a nepodarí sa mu to, tak sa dostáva mnohokrát do trápnej situácie. Teda poznať svoj rozsah rozumu je tiež ďalší dôvod k jeho skúmaniu.
5.Naše schopnosti sú primerané nášmu postaveniu a našim potrebám.
Boh nám každému nadelil primerané schopnosti k poznávaniu, aby sme vďaka nim dokázali poznať to, čo potrebujeme. Ale aj tak by sme mu mali byť vďační, aj keď každému z nás dal rozličné schopnosti a sú obmedzené, teda nemôžme poznať všetko. A tiež by sme ich mali využívať a nie premýšľať, prečo nám Boh nedal možnosť poznať úplnú pravdu,lebo tak je to aj s fyzičnom. Nemáme krídla ako vtáci, no aj napriek tomu využívame nohy.
6.Poznanie našich schopností je liekom proti skepticizmu a nečinnosti.
Ak sme schopní objaviť prostriedky, ktorými rozumná bytosť v takej situácii, v akej je človek na tomto svete, môže a musí ovládať svoje názory a konanie od nich závisiace, nemusíme sa trápiť nad tým, že nejaká vec uniká nášmu poznaniu.
7.Prečo vznikla táto rozprava.
Vďaka tomuto dielu chce vysvetliť, že ľudia by mali pochopiť a prijať, že niektoré veci sú pre nás pochopiteľné a niektoré žiaľ nie. A netrápiť sa nad tými, čo nie sú pochopiteľné, ale s väčším úžitkom zveľaďovať myslenie na pochopiteľné oblasti.
8.Čo označuje slovo idea.
Toto slovo často používa v celej rozprave a preto mal potrebu ho vysvetliť. Je to termín, ktorý podľa neho je najvhodnejší na označenie všetkého, čo je predmetom rozumového poznania, keď človek rozmýšľa.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)