DEJINY FILOZOFIE- Aurelius Augustinus- O blaženom živote: Duša a blažený život

Aurelius Augustinus- sv.Augustín bol filozofom v období stredoveku, bolo po ňom nazvané jedno z období filozofie- Augustínovská patristika.
Sv. Augustín opäť člení text na časti a ja budem opäť rozoberať hneď prvú, ako vstup, úvod, začiatok, keďže som tak urobila aj s prvými rozoberanými textami. Táto časť sa ďalej delí na ešte menšie dielčie časti a je ich 6. Ide o list mŕtvemu priateľovi.
Na začiatok musím povedať, že sv. Augustín používa v tomto diele prirovnania. Filozofia=more, filozofi= moreplavci,...Tvrdí, že do prístavu filozofie, odkiaľ sa dostávajú filozofi rovno do oblasti blaženého života, kde ich veľa nedôjde, musí okrem samej vôle, rozumu, Boha,... zahnať niečo konkrétne, hoci aj bez ich vôle a to je búrka, ktorej sa mnohí boja a považujú ju za zlé. Teda spája blažený život s poznaním (aj s tým, že až po rôznych nástrahách,ako sú búrky v živote a nebezpečenstvách, získavame skúsenosti a múdrosť) a tvrdí, že veľa filozofov sa vydá z domového prístavu, ale málo sa dostane ku poznaniu blaže ného života.
Rozlišuje tri skupinky filozofov. Prvá je skupina moreplavcov, ktorí sa mora zľaknú hneď a vrátia sa späť do bezpečia- do prístavu. (Sú to teda filozofi, ktorí sa pri prvom probléme a nástrahe vo filozofii vzdávajú.) Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa nechali zlákať krásami mora (slávou, falošnými predstavami,...), ktorí sú ochotní vydať sa naproti búrkam, práve kvôli krásam, ktoré majú pred očami a pritom zabudnú na pevninu, teda na to odkiaľ pochádzajú. Ale keď príde na prvé ťažkosti, ktoré ich vženú dokníh, hneď sa vrátia späť na pevninu a už sa nikdy na more nevrátia. No a tretia skupina je skupina plavcov, ktorí nezabudnú na svoj pôvod, vždy sa tam radi vrátia, ale sú verní i moru a neboja sa búrok.
Ďalej poukazuje na to, že na ceste za blaženou krajinu je ale mnoho nástrah, ktorými sú plavci skúšaný, napríklad ohromný vrch(pýcha), ktorý ich láka, stať sa filozofom, zby mohli na všetkých ostatných z toho vrchu pozerať, aby boli niečo viac. Lenže sv Augustín hovorí, že by filozofi mali ostať skromný, lebo tento vrch ich pohltí. keď na neho budú liezť, doplatia na svoju pýchu! Pretože márnosť nakoniec zničí samu seba!
V 4. časti rozoberá svoju cestu za filozofiou. Rozpráva o tom koľko nástrah, trápení prežil.O tom, že sa filozof musí vzdať telesných pôžitkov, že cesta filozofa je náročná.Až potom sa mu podarilo dosiahnuť,čo chcel-prístav.(Augustín vyzdvihuje racionálne poznanie a snaží sa spájať Platónovu filozofiu s kresťanstvom.)Lenže stále je v prístave a netuší kadiaľ má ísť a preto prosí o pomoc svojho mŕtveho priateľa, ktorý už je v blaženej krajine. A zároveň mu vraví, ako si ho váži, pretože je skúsenejší a múdrejší a prosí ho o pomoc v riešení problému duše. Venoval mu úvod svojej práce a žiada ho, aby sa díval, čo mu predkladá.
Začal tým, že opisuje priebeh oslavy svojich narodenín, kde pozval svojich blízkych a začal rozoberať tie najdôležitejšie otázky... a takto vstupuje do svojho diela!